Termín „národný deň“ sa pôvodne vzťahuje na národné oslavy a prvýkrát bol videný v západnej dynastii Jin. Lu Ji, spisovateľ zo západnej dynastie Jin, vo svojom článku „O piatich radoch princov“ raz zaznamenal, že „Národný deň je jediným prínosom pre krajinu a pán sa neobáva, aby sa mu nič nestalo“. V čínskej feudálnej ére bola najväčšou národnou oslavou intronizácia a narodeniny cisára. Preto sa v starovekej Číne intronizácia a narodeniny cisára nazývali „národný deň“. Dnes sa výročie vzniku krajiny nazýva Národný deň.
2. decembra 1949 štvrté zasadnutie Ústredného ľudového vládneho výboru prijalo návrh Národného výboru Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie a prijalo „Rezolúciu k národnému dňu Čínskej ľudovej republiky“, v ktorej sa rozhodlo, že 1. október každý rok by bol veľký deň založenia Čínskej ľudovej republiky a Národný deň Čínskej ľudovej republiky.
Na národný deň budú všetky krajiny organizovať rôzne formy osláv, aby posilnili vlastenecké povedomie svojich ľudí a posilnili súdržnosť krajiny. Krajiny si budú blahoželať aj navzájom. Každých päť alebo desať rokov národného dňa niektoré rozšíria rozsah osláv. Na oslavu Národného dňa vlády zvyčajne usporadúvajú recepciu k Národnému dňu, ktorú organizuje hlava štátu, vlády alebo minister zahraničných vecí a pozýva na ňu veľvyslancov a iných významných zahraničných hostí umiestnených v krajine. Niektoré krajiny však recepcie neorganizujú, napríklad Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.
